Načo mi je nejaká poradkyňa?
Po odpoveď na túto otázku nám treba ísť trochu ďalej, ako pár rokov nazad.
Človek okrem toho, že je živočích, je ešte aj stavovec, cicavec a navyše primát. Primáty sa vyznačujú nízkou rozmnožovacou schopnosťou (samica ma najčastejšie jedno mláďa, zriedka viac), zložitým správaním a vytváraním sociálnych skupín. Tak sme žili niekoľko miliónov rokov. V skupinách. Mladší sa učili od starších, neskúsení od skúsenejších. Mladé samice mali vždy okolo seba nejaké mláďatá, nejaké matky a nejaké babky, generácie žili spoločne a život tak nejako plynul….A buď si sa prispôsobil alebo si vyhynul…
Príroda…
S vývojom a pokrokom sa však veci trochu pomenili. Pár rokov dozadu sme ešte všetci žili podobne na hromádke a spávali v jednej miestnosti často v jednej posteli. V minulom storočí sa však niečo zmenilo.
Niekto prišiel s „prevratnou“ myšlienkou, že inštitúcie sú predsa lepšie ako matka, že deti treba učiť samostatnosti od narodenia a úloha matky pôrodom prakticky skončila, šup rýchlo sa zaradiť nazad do procesu, máme samostatné izby, postieľky, kočíky, umelé mlieka, umelé bradavky, umelé náruče a umelé vzťahy…
Nikomu ani len nenapadne, aby po pôrode gorile alebo tigrici čo len na sekundu odobrali mláďa, maximálne ho tak z diaľky pozorujú a natáčajú. Učíme deti nedotýkať sa mláďat v prírode, aby nestratili svoj pach a mamička ich neodvrhla.
Zároveň je považované za úplne normálne, že po pôrode ľudského mláďaťa ho vezmeme, pomeriame, umyjeme, zabalíme a mamičke ukážeme a potom ho vezmeme aby „si oddýchla“ a potom jej šupneme fľašku s mliekom, „kým sa jej rozbehne mlieko“.
Divné?
Okrem toho, že dnešné matky sú často ženy, ktoré novorodenca videli len z diaľky alebo na obrázku, a prvé dieťa ktoré držia v rukách je často až to ich…oberáme ich takto o prirodzené materinské schopnosti a inštinkty, nabúravame ich prirodzené materinské kompetencie a znižujeme ich sebadôveru, že sa o svoje dieťatko dokážu správne postarať sami.
Príroda totiž matku vybavila celým radom schopností, ktoré sú dôležité pre prežitie jej, aj jej potomka.
Častým problémom sú aj narušené alebo nie úplne zdravé vzťahy matka-dcéra, svokra -nevesta, prípadne novodobý (novodobý v kontexte histórie ľudstva) fenomén malých samostatných dvojosobových rodinných jednotiek, kde mladí manželia žijú ďaleko od zbytku rodiny. Čerstvá mamička tak po príchode z pôrodnice nemá oporu v žiadnej osobe, o ktorú sa môže v šestonedelí oprieť, jej realita s novorodencom je na míle vzdialená od jej ružových očakávaní a po pár dňoch zo zúfalstva nevie kam z konopí. Trpí tým ona, dieťa, a celá rodina.
Poradkyne nosenia a dojčenia, duly, a rôzne iné pomáhajúce profesie sú tu v dnešnej dobe na to, aby suplovali dôležitú oporu pre matky, ktoré z rôznych dôvodov tú oporu nemajú.
Zároveň aby čerstvým mamičkám sprostredkovali informácie podľa najnovších poznatkov, aby sa mamičky vedeli kompetentne rozhodnúť, ako budú v starostlivosti o bábätko postupovať.
Správna poradkyňa vás bude podporovať vo vašich vlastných rodičovských kompetenciách, bez ohľadu na to, či dojčíte alebo nedojčíte, nosíte alebo nenosíte. Bude vašou pomocou, ventilom pre emócie, priateľom na telefóne, stabilným bodom vo vašom novom krehkom svete. Môžte s ňou prebrať mnohé rodičovské témy (pred pôrodom.aj po pôrode) a bude vás vedieť nasmerovať, či poskytnúť materiál na samoštúdium. S jej pomocou budú vaše začiatky s vaším bábätkom jednoduchšie, resp. vaše očakávania sa zreálnia.